Isto každý z vás pozná dievča s ryšavými vlasmi s kopou pojašených nápadov a neustále s hlavou v oblakoch.Dievčatko z mestečka Avonlea na ostrove princa Eduarda v Kanade.... Annu Shirleyovú....no pre nás isto známejšiu ako Annu zo Zeleného domu.
Ani neviem kedy a kde ma popadla táto troška pojašená myšlienka,zaoberať sa hrdinkou svetoznámej spisovateľky Lucy M.Montgomeriovej. Pravdu povediac už ani neviem,či ma očaril talent tejto spisovateľky alebo skôr herecký prejav a charizma Megan Follows,ktorá zahrala rolu Anny brilantne alebo ryšavé vlasy hlavnej postavy,ktoré každý pri pohľade na ne odsudzoval,ale postupom času väčšina zistila,že mať takéto vlasy je skôr výsada ako životná prehra.Či skôr ma ohromil príbeh,ktorý sa niesol v duchu lásky a nesmiernej ľudskosti a zraniteľnosti.
Spomínam si na bláznovstvá,ktoré vystrájala so svojou najlepšou kamarátkou Dianou alebo ako tomu zvykla hovoriť Anna spriaznenou dušou.Tak isto i zistenie,že šťastie nechodí po hore,ale po ľuďoch... takéto štastie našla Anna u Marilly a Mateja (kiežby každý z nás mohol nájsť takých dobrých ľudí ako boli oni).I to,že mať niečo v hlave je tisíckrát vzácnejšie ako byť pekná (nakoniec aj tak vyrástla v očarujúcu labuť).Že čo máme celkom pod nosom nevidíme...to bol Gilbert "Gill" Blythe,bohužial nie ako prvý si všimol jej výnimočnosť,ale časom všetko dozreje a pochopil,že ona je pre neho tá pravá i keď Anna na to prišla naozaj v hodine dvanástej.Snívala o princovi na bielom koni i o tom,že s ňou bude stavať vzdušné zámky a po celý čas lietať s ňou v oblakoch,koniec koncov príšla na to,že chce len a len jeho (keď sa nad tým tak zamyslím ,nie len ona snívala o princovi a vzdušných zámkoch....nájde sa nás takých na miliony).
A nesmiem zabudnúť na susedku Rachel Lyndovú,ktorá vedela o všetkom i keď sa len lístok pohol...bola svojská,panovačná,klebetná,ale v celku dobrá duša, aj spriaznená.
Avonlea, raj na zemi ,tak všetci toto malé mestečko vnímali,ale najmä Anna.....kdekoľvek bola ,vždy srdcom a mysľou bola s ním.
Asi skončím netypicky,ale možno úvodné slová,ktoré som použila,vám napovedali,že domov je len jeden,tak si ho chráňme.Veď domov sú ruky,na ktorých smieme plakať.
6. jún 2009 o 21:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 816x
*Len tak na zamyslenie,ale hlavne na uvedomenie*
Kdekoľvek budeš,kdekoľvek budú tvoje kroky smerovať,nezabudni,že niekde v diaľave-tam,je domov,ktorý stále čaká na teba a má ťa rád.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)