reklama

Trpko-sladké ... Sladko-trpké ( Možno, neviem presne )

Asi som chytila druhý dych. Som za to šťastná. Prešťastná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sobota. Nepatrí k mojim obľúbeným dňom i napriek tomu, že spolu s nedeľou tvoria víkend.
Pre mňa je to taký ulievacký deň.
Nič nerobím. Okrem návštevy domu na Zobore u feši chlapca, ktorý sa pred pár týždňami stal mojím doučovateľom. Mám to rada. Tých 90 minút, ktoré tam trávim. Jeho hlboký hlas, milý úsmev a slušné návyky, ktoré som naposledy spozorovala u Richarda Gera vo filme Pretty woman. Nepoznám ho dlho. Ale vždy som zvykla mať dobrý odhad na ľudí, skôr než sa nám spojili dlane v jedno. Správny chalan. Teda. Verím, že je.
Obed. Presne ako nástenné hodiny ukážu 12 hodín. Sedíme. Za skoro novým oválnym stolom. Debatíme o všetkom, na čo sme počas celého týždňa zabudli. Ja, slniečko na hnoji, poviem otrepaný vtip. Nikdy sa nestalo za tie roky, že by som nepočula láskvý smiech mojich rodičov. Brat prevráti oči. Tam hore. Do nebies. Ale čo to nevidím? Kútiky sa mu pohli do úsmevu. Žmurkne na mňa. Opätovne mu to vraciam späť. Užívam si to. Tieto chvíle.
Sú neopakovateľné. Nádherné. Zábavné. Nezabudnuteľné.
Hreje ma to. To, čo práve cítim. To, čo práve vidím. I tie steny žltej farby, ktoré som vyberala pred pár rokmi po dlhých zvažovaniach s maminou. Mám rada teplé farby. V takých izbách sa cítim príjemne. Veľmi. Pridáva to na charizme. Dobrý pocit je hneď na svete.
S maminou poukladáme taniere do umývačky. Spustíme asi 1,5 hodinový program, pri čom počúvame staré šlágre z rádia. Prebehnem s útierkou drevené parapety, poutieram prach vo svojej izbe i v izbe mojich rodičov. Vydrhnem veľké zrkadlo pri posteli, pri ktorom sa vždy zastavím. Každý deň. Od pondelka do nedele. Viac ako sedemkrát v týždni.
Zapínam notebook. Po zadananí hesla, sa preklikám cez všelijaké tabuľky, ktoré mi stále niečo prikazujú a zakazajú. Nevšímam si to. Flegmaticky kliknem na OK alebo na Cancel. Jedine len v tomto mám flegmatické sklony. Nanešťastie. Pustím pesničku Those magic changes. Muzikál Pomáda. Staré zlaté časy. Hudba vtedy vedela potešiť. Pohladiť.
Načahujem sa po mojej kabelke. Hľadám. Višnový lesk. Droga. Moja jediná. Našťastie . :)
Píše M. . Super. Ide v pondelok ráno na siedmu. Poklebetíme. 
J. nie je prihlásený. Rokuje. Nervačí. Asi. Prejde ho to. Isto. Pôjdeme do kina. Kedy, to ešte neviem. Dúfam, že bude pekne voniať. Ako minule.
Ľahnem na posteľ. Nájdem si príjemnú polohu. Ale nezaspím. Premýšľam. Mlčím. Na koncerte bolo fajn. K. mi tam chýbala. 
Nemám všetko. To, čo by som chcela. Maturity pred dverami. Strach. Veľký. Ale držím ho niekde tam vnútri. V bezpečí ukrytý. Úsmev na perách. Áno, konečne po dlhom čase. Pocit, že nič nie je stratené. Že som sa znova našla. Že on našiel mňa. Že sme sa našli. Mám rada tieto malé zázraky života, aj napriek tomu, že dnes je sobota.

:)

Stela Berecova

Stela Berecova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život nie je o tom, aby sme vždy získali len tie najlepšie veci, či dosiahli pocit víťazstva. Naučiť sa byť šťastný s tým, čo nám život ponúka, i keď toho možno na pohľad nie je veľa, je omnoho ťažšie, ako zapáčiť sa niekomu alebo pridať sa na stranu silnejšieho. :) Zoznam autorových rubrík:  Puzzle môjho životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu